ROZHOVOR: Dr. Bukovský o potravinových intoleranciách (2.časť)

V prvej časti rozhovoru sme sa od doktora Bukovského dozvedeli čo je to intoleracia, alergia a potravinová senzitivita. Prezradil nám tiež, akých sa najčastejšie dopúšťame chýb v stravovaní, ako si môžeme dať do poriadku črevá a či je dôležitejšie dopĺňať probiotiká alebo vlákninu. V druhej časti rozhovoru nám bližšie povie o laktózovej a histamínovej intolerancií. Prezradí, kam v rámci ochorení zaraďujeme celiakiu, pre koho je móda bezlepkových potravín nebezpečná a či existuje prevencia pred potravinovými ťažkosťami.

Čo sa týka laktózovej a histamínovej intolerancie – poviete nám o nich? Ako sa diagnostikujú a ako je to s liekmi?

V prípade laktózovej intolerancie v tráviacom trakte ostáva veľa laktózy, ktorá viaže vodu, čo zväčšuje objem a vyvoláva hnačky a iné ťažkosti. Intolerancia laktózy je ochorenie, ktoré sa vo svojej frekvencií s vekom stupňuje. S vekom totiž strácame schopnosť tvoriť dostatok laktázy-enzým tráviaci laktózu. Väčšina ľudí už krátko po dodojčení.

Deti zvyčajne nemajú žiadny problém s laktózou, ale čím sú ľudia starší, tým častejšie sa u nich problém s laktózou vyskytuje. Preto sa v živote ľudia často prekvapia a mnohí ani nezistia, že ide o laktózovú intoleranciu. Jedného dňa zrazu majú problém s tým, že keď vypijú 2 poháre mlieka, nafúkne ich, preženie atď.  Ale vôbec nerozmýšľajú o možnosti, že by mohlo ísť o laktózovú intoleranciu, pretože celý život pili mlieko a nič im nebolo. Vo veku nad 60 rokov je podiel laktózovej intolerancie až okolo 80% a čím je človek starší, tým je podiel vyšší.

Laktózová intolerancia je ochorenie, ktorého výskyt sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom.

Laktózová intolerancia sa dá vyšetriť z dychu, sliznice alebo vlastným pozorovaním. V jej prípade je riešením vysadiť mliečne produkty, alebo používať bezlaktózové výrobky, prípadne užívať Laktazan. Obsahuje „náhradnú“ laktázu. Veľmi dôležité je ale správne časovanie tohto prípravku. Sú ľudia, ktorí mi povedia:

– Mne to nefunguje.

– No a ako ste to užili?

– No dala som si pizzu so syrom, potom som si spomenula a dala som si Laktazan.

Ale to už Laktazan „beží za rýchlikom“ a už ho nedobehne a nenaskočí naň. Je potrebné postupovať podľa príbalovej informácie, inak preparát nebude mať účinok.

V prípade histamínovej intolerancie sa neodbúrava histamín. Navodzuje to stav alebo ťažkosti, ktoré sa podobajú alergií, ale alergia to nie je. V rámci histamínovej intolerancie nie je totiž zapojený imunitný systém.

Tu je potrebné vyšetriť 2 záležitosti a dnes sú už aj na Slovensku 2 testy:

• koncentráciu enzýmu – koľko diaminooxidázy máte
• funkčnosť enzýmu – aká je diaminooxidáza aktívna

Diaminooxidáza je enzým, ktorý rozkladá histamín. Existujú ľudia, ktorí môžu mať normálnu hodnotu diaminooxidázy, ale jej biologický účinok nie je optimálny.

HIT niekedy môže vyzerať ako jednoznačná alergická reakcia, ale pritom vôbec nejde o alergiu. Reakcia je spôsobená tým, že sa v krvnom systéme ocitlo veľa histamínu. Vtedy sa navonok dejú veci v podstate rovnaké ako pri alergií, preto sa na ňu môže podobať.

Áno s HIT to nie je čiernobiele. Nie je to „0 alebo 1“, je tam široké „pásmo šedej zóny“. V rámci výsledkov testov sa zohľadňujú číselné hodnoty meraných enzymatických jednotiek. Hodnota 10 sa považuje za zlomovú hodnotu. Pod 10 je pravdepodobnosť HIT vyššia. Je ale stále pomerne nízka pri hodnote 9,5 a veľmi vysoká pri hodnote 1.

V pásme od 6 do 10 klientom väčšinou neodporúčam žiadnu striktnú antihistamínovú diétu. Potrebujete vedieť, v ktorých potravinách je veľa histamínu, alebo ktoré potraviny môžu spôsobiť veľké vyplavenie vnútorného histamínu. Ale toto nie je o žiadnom panickom strachu z dvoch jahôd, jednej paradajky či iných vecí, ktoré často počúvam. Je absurdné, že niektorí ľudia sa boja jahôd a bez problémov večer vypijú pol litra vína a zjedia 10 dkg syra – ak z toho nemajú žiadny problém, jahody môžu celkom určite tiež. Tak prečo sa ich boja? Internet a sociálne siete páchajú svoje.

V pásme od 3 do 6-7 je potrebné byť veľmi dôsledný a evidovať si, čo zhruba za 48 hodín konzumujete a nekombinovať väčšie množstvo potravín s väčším obsahom histamínu. Problém nastáva nielen z akútnej konzumácie, ale aj z toho, že telo v priebehu dlhšej doby nedokáže histamín odbúravať. Pohár sa naplní, a potom niekedy stačí aj maličkosť. Napr. ak som zjedol syr a slaninu a toto a hento, potom už aj tie dve jahody môžu byť skutočne problém – môžu byť tou poslednou kvapkou.

V pásme pod 3 a najnižšie hodnoty je potrebné byť naozaj veľmi dôsledný a tu už by som odporúčal aj tabletky Daosin.

Aktivita enzýmu a schopnosť odbúravať histamín závisí aj od toho, v akej kondícií je celé telo. Keď bude človek 3 dni v strese, nevyspatý, tak všetko bude fungovať samozrejme úplne inak. Vtedy je riziko nežiaducich reakcií oveľa väčšie.

Histamínová intolerancia sa dá vyšetriť z krvi. Čo sa týka liekov, užíva sa Daosin. Je potrebné vedieť, že je to živočíšny produkt, čiže pre vegánov je jeho užívanie asi neakceptovateľné.

Ktorá intolerancia trápi ľudí najčastejšie? Je ľudí s potravinovými ťažkosťami veľa?

Ľudí s potravinovými ťažkosťami je veľa. Napr. laktózová intolerancia trápi ľudí častejšie a s vážnejšími dôsledkami ako histamínová intolerancia. Histamínová intolerancia je momentálne veľmi „moderná diagnóza.“ Sme svedkami boomu samodiagnostikovania, a každý kto má bolesti hlavy, nafukovanie, kŕče v bruchu alebo „svrbenie pod pazuchou“ si myslí, že má histamínovú intoleranciu.

Laktózová intolerancia je tiež oveľa častejšia ako napr. neceliatická gluténová senzitivita, čo je ďalšia samostatná kapitola. Je to pravdepodobný problém s lepkom, v rámci ktorého sú ako imunitná odpoveď zapojené IgG (imunoblobulíny typu G) a nie sú tam zapojené IgE (imunoglobulíny typu E). Nenastáva žiadne drastické poškodenie črevnej sliznice ako u celiakie. Ľudia môžu mať rôzne ťažkosti – na koži, s imunitou, s nervovým systémom, s trávením, ale nie je to celiakia.

Ako sa neceliatická gluténová senzitivita diagnostikuje?

Diagnostikuje sa zložito. Najprv vylúčime celiakiu a následne zistíme, že človeku, ktorý vylúči lepok zmiznú ťažkosti. Čiže ide o postup, ktorý je do istej miery diagnostický a do istej miery empirický. Na diagnostikovanie neceliatickej gluténovej senzitivity nemáme žiadny špecifický nástroj ani vyšetrovacie metódy.

Je celiakia intolerancia? Kam ju zaraďujeme?

Celiakia nie je intolerancia. Celiakia je samostatné ochorenie, do ktorého je zapojený imunitný systém. Trpí ňou asi 1% kaukazkej populácie. Je to čiastočne autoimunitné ochorenie. Je spúšťané faktormi, o ktorých niečo vieme, napríklad gény a lepok, a faktormi, o ktorých nevieme ešte vôbec nič, napríklad črevný mikrobióm.

Kedysi prevládala predstava, že gén + lepok = celiakia. To by ale znamenalo, že všetky prípady celiakie sa musia spustiť v detstve. Lebo ak má niekto gén, ktorý má celiakiu spustiť a príde lepok ako spúšťač, celiakia by musela prepuknúť. Dnes ale vieme, že to neplatí, a že táto rovnica je oveľa zložitejšia. Existuje veľa ľudí, ktorý majú gén, jedia lepok a na celiakiu nikdy v živote neochorejú. A existuje veľa ľudí, ktorí majú gén, jedia lepok a ochorejú na celiakiu až v dospelosti. Nedávno sme mali klienta, ktorý dostal celiakiu vo veku 72 rokov. Možno ju už mal v skutočnosti o niečo skôr, ale určite nie celý život.

V rámci celiakie hrá úlohu genetika a vonkajšie faktory – črevný mikrobióm, stres, užívanie antibiotík a veľa ďalších vecí, ktorým ešte nerozumieme.

Rád by som ešte zdôraznil, že „móda bezlepkových potravín“ je veľmi nebezpečná vec pre 3 kategórie ľudí:

• pre zdravých ľudí, ktorí čakajú od bezlepkovej diéty, že budú chudnúť

Nebudú. Budú z toho priberať. Väčšina bezlepkových potravín má väčší kalorický obsah, vyšší glykemický index, málo vlákniny atď.

• pre ľudí, ktorí majú problémy s lepkom, ale nebola im ešte diagnostikovaná celiakia, ale oni ju už majú

Ak takýto ľudia začnú jesť bezlepkovú stravu, ich problémy ustúpia do takej miery, že si povedia, „problém mám vyriešený“. Nebudú ale vo svojej strave tak dôslední, ako by mali byť. Celiakiu majú, ale ostane pre nich „tichá“ a za 10 rokov budú mať napríklad rakovinu lymfatického systému. Ich nedôsledná bezlepková strava síce spôsobí ústup ťažkostí, ale ochorenie bude prebiehať ďalej.

• pre celiatikov

Keďže ide o módny trend, tak Vám síce v „hipsterskej kaviarni“ urobia bezlepkové koláče, ale na konci dňa ich pokojne dajú na tácku spolu s lepkovými. Pre človeka, ktorý je len v módnom trende, toto nemá nijaký negatívny dopad. Ale pre celiatika jediná omrvinka prilepená na bezlepkovom koláči znamená, že jeho celá diéta je na niekoľko týždňov až mesiacov v lufte. Celiatik môže toletovať 20 častíc lepku z milióna častíc – tam má hranicu. Tá jedna lepková omrvinka prilepená na bezlepkovom koláči je už za touto hranicou. A keď sú dve, to už mu sabotujú celé jeho snaženie. Toto je obrovský problém: celiatik sa spoľahne na to, že je to bezlepkové. A oni to naberú naberačkou, ktorou pred chvíľou nabrali lepkový koláč. Nastáva skrížená kontaminácia. Ono sa napríklad nemôžu ani precediť bezlepkové cestoviny v tom, v čom sa predtým cedili lepkové cestoviny. Veľa týchto vecí sa nerieši, ľudia o tom nevedia. A potichu trpia.

Bezlepkové potraviny – pozor na skríženú kontamináciu. Celiatik môže 20 častí lepku z milióna-to je jedna omrvinka.

A čo prevencia pred rôznymi problémami s potravinami ? Napríklad deti – ako by sa mali stravovať?

Deti by sa mali predovšetkým narodiť mamám, ktoré sa dobre pripravili na to, že budú tehotné. To už zďaleka nie je len kyselina listová a vitamín D, ale to už je aj vláknina a starostlivosť o črevný mikrobióm.

To, v akom stave má žena počas tehotenstva trávenie a črevnú flóru, ovplyvní zdravie dieťaťa v podstate na celý život.

Napríklad keď sa žena vykŕmi v tehotenstve a priberie 20 kg, bude vyjedať krupicovú kašu, mliečnu ryžu a iné veci čo jej chutia, tak si zmení črevný mikrobióm a naštartuje obezitu aj u dieťaťa. Takže už tam sa začína starostlivosť a prevencia aj týchto problémov s potravinami u budúcich detí.

Ďalej dnes vieme, že rozdiel vo výskyte astmy, psoriázy a alergie je veľmi zásadný u detí, ktoré sú rodené prirodzenou cestou a u detí, ktoré boli rodené cisárskym rezom. 

Pôrod cisárskym rezom zásadne zvyšuje riziko alergií, astmy, psoriázy, autoimunitných ochorení a všetkých týchto problémov.

Dieťa rodené prirodzenou cestou získava kontaktom baktérií s kožou a ich prienikom do tráviaceho systému prirodzenú flóru. Dieťa rodené cisárskym rezom je rodené v sterilných podmienkach a získava prvý kontakt s baktériami, ktoré sú úplne iné – operačná sála, cudzí ľudia, oblečenie tých ľudí atď.

Zaujímavé je, že v priebehu prvého cca pol roka až roka sa nakoniec mikrobióm v čreve u detí rodených rôznym spôsobom vyrovná. Čiže keď sa analyzuje, aký je zhruba počet a druhy baktérií u ročných detí – už je síce rovnaký aj u detí rodených cisárskym rezom, aj u detí rodených bežným pôrodom, ale napriek tomu je u nich rozdielne riziko vzniku alergie a iných problémov. Preto sa ukazuje, že obdobie prvých týždňov a mesiacov je veľmi kritické – už tam sa naprogramujú celoživotné modely a predispozície.

Ďalším rizikovým faktorom je, keď je dieťa choré a užíva v prvých 2 rokoch antibiotiká – to je veľmi veľký problém a veľmi veľké riziko. Takže sa tomu snažíme predísť, ale samozrejme, nie na úkor zdravia dieťaťa. Ale rozhodne nie je správne, aby dieťa napríklad kvôli zápalu stredného ucha okamžite dostalo antibiotiká a už vôbec nie celkové.

Čo sa týka stravy, aj tým sa dá veľa spraviť. Jedna kľúčová vec je materské mlieko. Materské mlieko nás chráni pred alergiami a problémami s imunitou a všetkým, o čom hovoríme. Deti, ktoré nie sú dojčené, alebo prídu veľmi rýchlo do kontaktu s kravským alebo iným mliekom, majú oveľa väčšie riziko, že budú mať problémy. Aj keď je to mlieko upravené a pripravené a čokoľvek – to je jedno.

Čo sa týka stravy dieťaťa, vedeli by ste odporučiť nejakú literatúru?

Ja som napísal knihu „Návod na prežitie pre bejby“, ktorá má k sebe aj 200-stranovú kuchársku knihu. Je v nej všetko od narodenia dieťaťa do prvej triedy popísané v jednotlivých vekových kategóriách. Nechcem hovoriť, že je to jediná dobrá kniha, ale nepoznám na Slovensku nič iné takto detailne urobené aj s jedálnymi lístkami pre jednotlivé vekové kategórie. Na celý projekt som mal veľa odborných konzultantov. Myslím si, že je to dobrá vec. Je na trhu už pár rokov a mamičky sú s ňou veľmi spokojné.

Poznám ešte literatúru takéhoto druhu zo zahraničia, ale naozaj neviem o tom, že by na Slovensku boli takéto veľmi praktické návody ucelené a zostavené. Snáď kniha „100 najzdravších jedál pre budúce mamičky“ – tá vyšla aj po Slovensky.

Záver

Ďakujeme doktorovi Bukovskému za rozhovor. V prípade záujmu môžete navštíviť jeho stránku www.akv.sk, kde sa okrem iného dozviete rôzne odporúčania a zaujímavosti.